ixaxar

SATAN, dokonalá bytosť oplývajúca nekonečnou múdrosťou a dobrotou k tým ktorí, si to zaslúžia svojimi skutkami v pozemskom živote. Satan ako prvý povstal proti diktatúre boha a naviedol 1/3 anjelov na to aby sa k nemu pridali a odporovali bohovi. Boh ich potom potrestal za to, že ho zavrhli a zoslal ich na zem. Avšak to nebol koniec, Satan sa stal pánom zeme a ovládol ju a ovláda ju doteraz. Prišiel jeho čas!!! Satan meno označujúce "vládcu pekiel", najvyššia bytosť v hierarchii diablov , je odvodené z hebrejského "ha-satan", čo znamená protivník alebo, odporca. Rozumie sa tým odporca boha, ktorý viedol proti bohovi vzburu anjelov a bol s nimi zvrhnutý na zem, ktorej sa stal vládcom. Iným menom Satana je Lucifer , v Henochovej knihe je to anjel Samyasa. Satan je obrátené meno Jahveho. V Izajášovej knihe sa hovorí o Luciferovi ako o "hviezde lesku spadnutej priamo z neba". V tej istej knihe sa potom dozvieme že, pravé meno Satanove je Samael . Satanom sa podrobne zaoberal K.R.H Frick ktorý, uvádza že, negatívne meno dostal Satan až v 2 storočí pnl. Prvý krát nachádzame meno Satan v knihe Hiob: boží synovia predstúpili pred boha, medzi nimi aj Satan. Avšak tu Satan ešte nevystupuje ako "knieža temnoty" a boží odporca. Až v starom zákone sa mení Satan v bytosť protikladu boha. Slovo "Satan" má hebrejský pôvod a znamená to isté ako "odporca"; Grécky "Diabolos", Diabol, znamená to iste čo po hebrejsky Satan. V kresťanskom pojme znamená Satan Lucifer, čo je dôsledkom interpretácie cirkevnými otcami (kniha proroka Jesaji; Origenes; Eusebiius a ďalší): v stredoveku sú mena Lucifer a Satan-diabol synonymá. Lucifer získal povesť padlého anjela a taktiež charakter zlého démona. Iba stredovekí gnozisti ho charakterizovali ako "boha svetla". Satan ako vládca démonov má veľa pomocníkov, ako sú napríklad Marbuel, Belial, Mefistofeles atď.. Presne definuje podstatu satanizmu H. Biedermann ako "uctievanie proti božského princípu", ktoré vychádza z princípov dualizmu, prijatie principiálnej rovnosti boha a Diabla. G. Papini vyslovil tri tézy o satanizme alebo skôr o satanológii: 1; Satan je pôvodne bohom stvorený a potom od neho zavrhnutý anjel; podľa katolíckej cirkvi sa stal božím odporcom. 2; Satan je prvorodený syn boha, ktorý sa odvrátil od svojho otca, stal sa pozemským vládcom sveta a aj ľudí. Jeho priaznivci sa po pádu z nebies zmiešali z ľudskými ženami. 3; Satan je samosplodivý boh hmoty a vládca nad ľuďmi; ľudskej duše, pôvodne časť od boha od padlých anjelov, boli Satanom a jeho démonmi pripútaný k pozemským telám. Uctievanie Satana je satanizmus. Typickým znakom Satana a satanizmu je revolta proti konvencii a uvolnená hypersexualita, čo súvisí niekoľkými praobrazmi diabla: predovšetkým s mytologickou postavou sexom posadlého Pána, ktorý súvisí s postavou egyptského boha plodnosti, "mendelského kozla sabatu" ("kozla pána Dedetu", egyptského mesta nazývaného Rieka Mendes) a ktorý mal tiež rohy, chvost a nohy kozla. Totožnosť Pána a Diabla zdôraznil démonológ J. Bodin. Existuje určitý rozdiel medzi pojatiu Satana v Starom a Novom zákone: Až vplyvom pasizmu ja Satan ostro postavený oproti bohu a tento dualizmus je prehlbovaný v gnostických špekuláciách i kresťanskej stredovekej teológii. Ako personifikácia negatívneho astrálneho sveta vystupuje Satan ako Lucifer a tiež Večernica-Ahriman. Esoterne potom Satan označuje to čo je spoločné s astrálnym égregórum ľudských zlých vlastností a zvráteností. To zodpovedá tvrdeniu svätých otcov, ktorí vravia, že vraj Satan je nepriateľ ľudstva. Avšak oni sa modlia ako všetci kresťania! Pretože Satan, najvyššia bytosť nie je nepriateľom ľudstva, on nás ľudí nezavrhol a nevyhnal z raja na rozdiel od boha, ktorý vraj odpúšťa hriechy všetkým, ktorí svoje hriechy oľutovali. Podľa kresťanov vraj Satan zvádza ľudstvo z vývojovej cesty duchovnej. Avšak voči tomuto musím tiež protestovať. Satan nám ukazuje správnu cestu poznania. Satan nám otvára oči a ukazuje nám, aký je tento svet zvrátený a hnusný a nepoukazuje aby sme len tak nečinne sedeli vo svete fantázii odovzdaní hnilému bohovi, ktorý nás vraj spasí. V tomto zmysle je potom (duchovnej cesty) Satan - Samael stotožňovaný s hadom, ktorý zviedol Evu k prvému hriechu. Ochutnal ovocie poznania bez boha. U Arabov je Satan prezívaný Šejtan, Peržanov Ahriman, starý Rusovia mu hovorili "čort", Slovania "Ďás" alebo "Bés" (ďes, bjes) u nás sa nazýva čert alebo Diabol. Satanovu moc popisuje aj samá biblia, ktorá uvádza, že sám Ježiš Kristus bol Satanom pokúšaný a Satan mu sľuboval všetko (a za svoju hlúposť že sa nepodvolil samému Satanovi skapal na kríži), preto je tiež nazývaný "knieža tohto sveta". ÚVOD V dnesnom svete sa mozeme stretnut s roznymi nazormi na politiku, vesmir, vojny ale aj duchovny zivot. Vzniklo a stale vznika velke mnozstvo zhromazdeni, ktore ako "jedine" hlasaju pravu spasu, plne vyuzitie zivota a najzdravsi pohlad na cely svet okolo. Jednymi z nich su aj rozne kulty, s ktorymi Vas oboznamime v tejto praci, a sekty. Zamerne spominame ostatny termin - vela ludi nevie urcit rozdiel medzi kultom a sektou. Kult vychadza z nabozenskeho myslenia hlavnej viery, ale natolko prekruca a zahmlieva jej system, ze z nej vytvara cosi celkom ine, uplne odlisne od toho, z coho povodne vzisiel. No sekta sa aspon okrajovo podiela na zakladnej viere, z ktorej vzisla. METODIKA Tieto temy sme spracovali tak, aby boli cinnosti dalej uvedenych zhromazdeni porovnavane s krestanstvom, teda s nasim vyznanim. Poukazujeme nielen na konanie, ale aj na zlo, ktore sposobuju, a pritom sa tvaria neskodne. Poukazujeme na to, ako jednoducho sa dostavaju do zivota nic netusiacich ludi. 1 SATANIZMUS Kult zahadny a temny, nasilny az brutalny. Zrodil sa davno - postupne sa vyvijal a stale sa vyvija. Opiera sa o vieru v zlo a v satana ako najvyssieho vladcu. Mnohi ludia sa dnes povazuju za takych civilizovanych, ze nie su vobec ochotni pripustit, ze by niekto mohol satana skutocne uctievat a sluzit mu. A obzvlast - pripady deti. V osemdesiatstranovej sprave zaoberajucej sa specifickymi obvineniami zo satanskeho obtazovania deti, vznesenymi proti istemu zariadeniu dennej starostlivosti, sa podla slov generalneho prokuratora Kalifornie stali pochybnosti zastupcov serifa o ich pravdivosti pricinou, ze zanedbali patranie po doplnujucich dokazoch. V dalsom pripade sa z radov detskych obeti zacali opakovane ozyvat tvrdenia o satanskych ritualoch a kanibalizme. Ich pribehy vyznievali bizarne a neuveritelne. Vysetrovatelia dospeli k usudku, ze ak deti vypovedaju o sexualnych zalezitostiach, o ktorych predtym nic nevedeli, a ak prichadzaju totozne spravy od deti, ktore sa navzajom nepoznaju a oddeluju ich velke vzdialenosti, musi byt na obvineniach z ritualneho satanskeho zneuzivania aspon stipka pravdy.